Keď pominiem filozoficko-mystický rozmer tejto otázky, tak by som odpovedal: „Som sídliskový indián!“ Vyrástol som v paneláku v Martine. Vyštudoval som botaniku. Hudobné vzdelanie sa mi neušlo. Aj napriek tomu a možno vďaka tomu som sa stal profesionálnym výrobcom hudobných nástrojov. Hoci samému mi to znie trošku čudne...

Botanik z mesta z „nehudobnej“ rodiny stal sa výrobcom hudobných nástrojov. Ako sa mi to teda stalo? Nuž, nebude to náhoda. Vnímam to ako svoje povolanie, predurčenie. Dar, ktorému sa môžem odovzdať, rozvíjať ho a rozmnožiť na úžitok.

Botanika mi veľa ukázala. Študoval som fytocenológiu a ekológiu, teda vzťahy rastlín medzi sebou navzájom, v spoločenstvách a tiež v spojení s prostredím. Mnohé dni som prechodil za kytkami v krajine a hľadel pod nohy. A zistil som, že zem, po ktorej kráčam, hrá! Naučil som sa istým spôsobom vidieť hudbu všade okolo, pretože som presvedčený o tom, že bytosti na tejto zemi ju svojím bytím vyjadrujú podobne ako ľudia svojimi nástrojmi.

Ako vznikajú moje nástroje

Vyrobil som už niekoľko stoviek, alebo aj tisíc nástrojov. Aj napriek tomu cítim tajomné chvenie zakaždým, keď beriem ďalší kus dreva na píšťalku do ruky. Každý ďalší vyrobený nástroj ma napĺňa pokorou a úžasom nad tým, aké ďalšie možnosti sa otvárajú. Čím viacej skúseností, tým hlbší vhľad do remesla a vo vyhliadke viacej ciest objavovania. Nekonečný vesmír.

Urobil som aj ďalší krok. V okruhu výrobcov ľudových nástrojov vlastne neobvyklý a výnimočný. Zistil som totiž, že s pomocou ďalších ľudí Vám dokážem priniesť ešte kvalitnejšie nástroje. Po veľmi dôkladnom a citlivom zvážení som si teda k mojej práci prizval pomocníkov. Takto som schopný ponúknuť nástroje, z ktorých mám ešte väčšiu radosť, pretože sú kvalitnejšie a dokonalejšie. Čas, ktorý vďaka pomoci nemusím tráviť v dielni, venujem ďalšiemu výskumu a rozvoju, aby som lepšie rozumel tomu, čo robím.

Pri výrobe hudobných nástrojov sa snažím o to, aby som umožnil prírode a duchu sa stretnúť. Do prírodnej podoby dreva je prestupuje ľudská myšlienka píšťalky, ktorá mu dáva novú formu, v ktorej sa spolu hrajú. A my sa môžeme hrať spolu s nimi. Poláskať a rozoznieť kus dreva, ktorý sa zmenil na koncovku či fujaru a tak sa skrze ducha navrátiť k svojej vnútornej prírode.

Zvuk. To je skoro až alchýmia a tajomstvo. Pre výsledný zvuk nástroja sú dôležité nepatrné drobnosti vo vyhotovení. Snažím sa spraviť pre každú píšťalku to najlepšie. Ale čo je vlastne to najlepšie? Pre každého človeka i pre každý kus dreva trochu niečo iné... Preto sa nechávam viesť svojim pocitom a vierou, že zvuk koncovky či fujarky bude ten pravý pre toho, ku komu sa dostane.

Prečo vyrábam hudobné nástroje

Hudobné nástroje vyrábam už viacej ako 15 rokov. Vstúpil som do tohto príbehu v čase môjho dospievania, kedy som sa rozhodol, že budem hrať na nejaký hudobný nástroj. Po sklamaní  z klasickej zobcovej flauty som sa dostal k fujare a koncovke. Tie ma naopak úplne nadchli a pohltili.

Vždy som rád tvoril a vyrábal a tak som neváhal, pozháňal nástroje a literatúru a pustil sa do diela. Začiatky boli ťažké, ale chvalabohu som našiel učiteľa Martina Gábora, ktorý mi odovzdal mnoho času i znalostí. Naučil ma mnoho krásneho o tradičnej výrobe koncoviek, fujár a šesťdierových píšťal.

Nikdy som neprešiel formálnym hudobným vzdelaním. Aj pri hre na nástroje využívam improvizáciu a intuíciu, vyhýbam sa opakovaniu naučených foriem. Vidím to však ako len jeden z mnohých prístupov k hudbe, poznám jeho prednosti i obmedzenia. Určite by som ocenil, keby som mal formálne hudobné vzdelanie. Pravda je taká, že som nemal naň nikdy dosť odhodlania a možno ani nadania. Moja cesta sa odvíja inokade. Našťastie som včas pochopil, čo ma vedie k potešeniu v hudbe a ako premeniť svoje slabiny na prednosti.

Asi aj preto ma veľmi oslovila africká hudba, kde mnohé etniká pri svojom vyjadrení napĺňajú hudbu živelnosťou, spontánnosťou a obradnosťou. To ma vedie k hľadaniu nových foriem nástrojov. Preto okrem tradičných slovenských píšťal vyrábam aj experimentálne píšťaly, ktoré nemajú svoj tradičný vzor, ale sú inšpirované skorej duchom rôznych tradícii a spájajú ich do podoby, ktorá by mala uspokojiť súčasného človeka. Naplniť jeho túžbu vyjadriť sa, zdieľať a prejavovať to, čo prichádza.

Výrobu nástrojov nevnímam teda ako niečo strnulé, čo je potrebné opakovať podľa toho, o čom sa domnievame, že je tradičné. Veľmi si vážim tých, čo udržiavajú a pripomínajú formy hudby a nástrojov, ktoré tu boli pred desaťročiami. To, že vedia zahrať na tradične vyzdobenej koncovke alebo fujare to, čo zahral pastier na salaši.

Ja však vnímam svoje poslanie skorej v tom, aby som tieto nástroje uchopil v novej podobe, ktorá by mohla byť s ľuďmi dnes. Tak ako boli kedysi píšťaly na salašoch, dnes by mali byť v bytoch, kanceláriách a na uliciach. Slovom tam, kde ľudia žijú.