Sú otázky, ktoré sa ma ľudia pri mojej práci pýtajú celkom pravidelne. Niektoré z nich mi prídu obzvlášť zaujímavé.
Jedna z tých podľa mňa najzaujímavejších znie: „Naučím sa na koncovku (prípadne inú píšťalu) hrať?
Jej zaujímavosť pre mňa totiž spočíva v tom, že vo mne vzbudzuje veľa ďalších otázok:
Ako vyzerá stav, kedy človek o sebe povie, že vie hrať na koncovku? Je to vtedy, keď zahrá ľudovú pesničku? Je to vtedy, keď sa pomocou koncovky dostane do hlbokého meditatívneho stavu? Je to vtedy, keď pri počúvaní jeho hrania ostatní ľudia upadajú do úžasu? Keď si odpovieme čo je to vedieť hrať na koncovku, môžeme pokračovať v skúmaní.
Ak by som mal vedieť odpovedať konkrétnemu človeku, či sa naučí hrať, musel by som tiež poznať jeho motiváciu. Musel by som vedieť, prečo chce hrať a čí ma podmienky na to, aby to mohol rozvinúť. Sám si pamätám, ako som to zažil sám. Trénoval som úplne pravidelne, snažil som sa učiť podľa nahrávok, ale skúšal som aj vlastné improvizácie, skúšal som hrať s ďalšími hudobníkmi. Mal som na to ako stredoškolák dosť času. Ale hlavne som mal obrovské zapálenie a bol som pre to ochotný spraviť takmer čokoľvek. S myšlienkou na píšťalky som zaspával a s ňou som sa aj budil. Potom sa dobre učí hrať.
Preto je dôležité uvedomiť si, prečo chcem vlastne hrať, čo ma k tomu priťahuje? Je to preto, že chcem zvládnuť hudobný nástroj po technickej stránke? Chcem pri hraní odpočívať? Chcem skrze zvuk spoznávať samého seba? Chcem hraním robiť radosť ostatným? Odpoveď Vás potom povedie k tomu, na čo sa sústrediť.
Ďalšia otázka, ktorá sa ponúka je: „Mám skutočne dosť času na to, aby som sa hre venoval? Viem sa pre to uvoľniť, alebo som zavalený úplne inými povinnosťami?“ Vnímam že dnešný človek má dnes nespočetne veľa podnetov. Mnohé z nich sú neskutočne lákavé, priam neodolateľné. A určite by bolo záhodno sa venovať ušľachtilým veciam. Ale tiež vnímam, že máme toho často viacej, ako dokážeme uskutočniť či uniesť. Preto vyzývam k tomu, aby si človek ujasnil, či je hranie pre neho naozaj dôležité, alebo si zaobstaráva nástroj iba ako ďalší predmet túžby.
A v neposlednom rade je dobré vedieť o svojom talente. Pretože niekto má napríklad veľmi dobrý hudobný sluch, niekto má nadanie na improvizáciu, niekto na vytváranie príbehov skrze hudbu. Každý talent vyžaduje, aby sa hranie na nástroj uchopilo trochu inak, aby mohol byť tento talent rozvinutý.
Ako sami vidíte, zdanlivo priamočiara otázka „Naučím sa na koncovku hrať?“ môže človeka priviesť k zaujímavému skúmaniu. Keď sa ma na to ľudia pýtajú, nemám odvahu im odpovedať, skorej sa im snažím položiť čo najviac otázok, ktoré spomínam v tomto článku. Ale myslím si, že je ešte jedna rozhodujúca vec. A síce poznať, kedy mi robí hranie radosť, kedy ma skutočne hlboko uspokojuje. Keď spoznáte toto, ste na ceste. Hranie vás bude stále priťahovať, budete sa k nemu vracať kedykoľvek budete môcť, nech to má akúkoľvek podobu. A z istého pohľadu ste už v danú chvíľu virtuózom...
Príjemné dobrodružstvá!