Koncovka je bezdierová píšťala. Stelesnená jednoduchosť. Cesta k dychu, cesta k hudbe. Pre niekoho i cesta k duši, či dokonca Duchu. V každom prípade je to nástroj tradičný, ktorý oslovoval už našich predkov a to najmä v oblasti stredného či severného Slovenska a  na Morave v oblasti Beskýd a Valašska. Kedysi bol tento nástroj spojený hlavne s valašskou kultúrou, často naň hrávali práve pastieri, ktorí mali na to príležitosť pri pasení oviec. 

Dnes sa stretáva človek s koncovkou inak. Vnímam koncovku ako úžasný nástroj, ktorý ponúka veľa možností. Niekomu práve spoznávať to, čo bolo tradičné. Ďalšiemu zbavovať sa presvedčenia, že nevie hrať na hudobný nástroj. Inému zase trénovať dych a objavovať svoje možnosti. 

Je to vďaka tomu, že koncovka nemá žiadne dierky a hra na ňu je veľmi jednoduchá a prirodzená. Koncovku ovláda totižto hlavne náš dych. Čím silnejšie sa do nástroja fúkne, tým vyšší tón sa ozve. Ďalšie tóny vznikajú zakrývaním spodnej dierky. Zahrať falošne nie je jednoduché – nástroj od svojej prirodzenosti totižto človeka vedie cez svoju „zabudovanú“ stupnicu a dáva mu pocítiť jej krásu. To už je ďaleko zložitejšie na iných dychových nástrojoch. Napríklad pri hre na zobcovú flautu sa musíte najprv naučiť niečo o stupniciach, potom o prstoklade, potom musíte cvičiť a až potom sa snáď dočkáte niečoho, čo Vás naplní radosťou z hrania. Koncovka sa otvára rýchlejšie, už prvými fúknutiami...

V neposlednom rade je koncovka mimoriadne vhodná aj pre hru v skupine, súznenie. Keď má viacero ludí zladené koncovky, teda nástroje s rovnakým základným tónom, tak v podstate akákoľvek kombinácia ich tónov je harmonická. Takže tu sa radosť násobí!

Koncovku vníma nielen ako nástroj hudobný, ale aj ako nástroj k osobnému rozvoju a tiež k rozvíjaniu staro-nových schopností a spoločenských kvalít.